Page 19

GRANT

journal

ISSN 1805-062X, 1805-0638 (online), ETTN 072-11-00002-09-4

EUROPEAN GRANT PROJECTS | RESULTS | RESEARCH & DEVELOPMENT | SCIENCE

právneho štátu (čl. 86 písm. i)). Zároveň bola zverená nová
právomoc aj Ústavnému súdu SR a

to rozhodovať o súlade tohto

rozhodnutia parlamentu s ústavou v

zmysle čl. 129a Ústavy SR.

Primárnym účelom tejto ústavnej zmeny bolo vytvoriť ústavný
priestor na

zrušenie tzv. Mečiarových amnestií a až sekundárne (do

budúcna) vytvoriť derogačný ústavný mechanizmus, na zrušovanie
takých rozhodnutí prezidenta o amnestií alebo individuálnej milosti,
ktoré sú v rozpore s princípmi demokratického a právneho štátu.

Spoločenský tlak na zrušenie Mečiarových amnestií a jej

naliehavosť bol deklarovaný aj v samotnom návrhu vlády na SLK

pod č. 482, v ktorom sa poukazuje na: „všeobecný konsenzus
o

nemorálnosti týchto amnestií, ktoré neumožňujú vyšetriť závažné

podozrenia zo zneužitia štátnych orgánov na spáchanie závažných

trestných činov.“ Dôvodom aplikácie skráteného legislatívneho

konania malo byť: „ohrozenie základných ľudských práv
a slobôd.“

tejto súvislosti je možné formulovať dôležitú otázku: bolo naozaj

nevyhnutné

použiť inštitút SLK v prípade prerokovania a schválenia

návrhu na zmeny ústavy

? Na strane jednej treba uznať, že tlak

a naliehanie širokej laickej (aj odbornej) verejnosti bol v

eľmi silný.

Na strane druhej bola otázka zrušenia amnestií značne diskutabilnou
témou, ktorej ústredným motívom bol rozpor medzi

spravodlivosťou, resp. požiadavkou potrestať páchateľov trestných

činov a požiadavkou právnej istoty, resp. princípom deľby moci.

Aj napriek uvedenému sa domnievam, že použitie SLK
k predmetnému návrhu ústavného zákona nebolo riadne a materiálne

odôvodnené existenciou skutočné daných dôvodov zo strany

predkladateľa návrhu ústavného zákona (vlády). Sporné aboličné
amnestie boli vydané vtedajším predsedom vlády SR Vladimírom

Mečiarom ako zastupujúcim prezidentom v roku 1998 (uverejnené v

Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 55/1998 Z. z. a

pod číslom 214/1998 Z. z) a milosť udelená vtedajším prezidentom

Michalom Kováčom pre svojho syna v roku 1997. Riziko ohrozenia
základných práv a slobôd rapídne klesá po 19, resp. 20 rokoch od

ich udelenia. Amnestie mohli byť zrušené počas celého

dvadsaťročného obdobia; rôzne politické spektrum ich morálne
odsudzovalo, avšak stále sa vyskytla prekážka v ich zrušení.

Navyše taká vážna téma si vyžadovala dlhší čas na odbornú diskusiu
a štandardný priestor na prerokovanie v

parlamente, nakoľko išlo o

priamy zásah do ústavy. V

tejto súvislosti je potrebné sa zamyslieť

nad úplným vylúčením prerokovania návrhov ústavných zákonov zo
skráteného legislatívneho konania. Aj v tomto použití SLK možno

vidieť prvok politického populizmu vo forme „uspokojenia“
verejnosti na úkor riadneho prerokovania návrhu ústavného zákona
v legislatívnom orgáne.

Nespokojnosť verejnosti ovplyvnila aj zmeny v súdnictve a to po

odhalení korupčných praktík niektorých sudcov z tzv. Kočnerovej
Threeme. V rámci SLK bol prerokovaný a

schválený zákon č.

Národná rada Slovenskej republiky,

2017. Parlamentná tlač 482. [online]. [cit. 15.

júna 2020]. Dostupné z: <https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cp
t&ZakZborID=13&CisObdobia=7&ID=482>

OROSZ, L.:

Účelovosť ústavných zmien a kritéria ich hodnotenia. In: OROSZ, L.-

GRABOWSKA S. –

MAJERČÁK, T. (ed.): Ústavné dni, 25. výročie Ústavy Slovenskej

republiky – VI. ústavné dni. Košice UPJŠ, 2018. 32 s.

Národná rada Slovenskej republiky, 2017. Predkladacia správa k návrhu vlády na

skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a

dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. [online]. [cit. 15. júna 2020].
Dostupné z: <https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=43
638>

KERN, M. – PRUŠOVÁ, V.:

Parlament po 19 rokoch zrušil Mečiarove amnestie (+

prehľad hlasovaní), 2017. [online]. Denník N. [cit. 15. júna 2020]. Dostupné z:
<https://dennikn.sk/725833/zrusili-co-sa-vraj-zrusit-nedalo-co-doteraz-o-amnestiach-
hovorili-v-smere-a-inych-stranach/?ref=tema>

459/2019 Z. z. z

5.12.2019, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.

385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení

niektorých zákonov. Primárnym účelom tejto zmeny bolo reagovať
na vzniknutú situáciu týkajúcu sa zníženia dôvery verejnosti
v riadny výkon

súdnej moci a sekundárne (do budúcna) zabezpečiť

predchádzaniu obdobným prípadom v budúcnosti.

Predmetný zákon, schválený v SLK, predstavuje súbor opatrení,

ktorými sa má zabrániť aktívnemu vykonávaniu funkcií sudcov, u
ktorých existujú dôvodné pochybnos

ti o tom, že spĺňajú

predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ak tým môže byť vážne

ohrozená dôveryhodnosť súdnictva alebo dobrá povesť súdnictva a

prokurátorov, ak existujú dôvodné pochybnosti o tom, že spĺňajú

predpoklady, ak tým môže byť vážne ohrozená dôveryhodnosť

prokuratúry a dobrá povesť prokuratúry.

Za týchto okolností boli očakávania verejnosti naplnené vo forme

sprísnenia dočasného pozastavenia funkcie sudcu

; otázne je však,

či aj v tomto prípade boli reálne naplnené materiálne podmienky
SLK týmto odôvodnením: „z dôvodu možnosti ohrozenia

základných ľudských práv a slobôd spočívajúcich najmä v ohrození
práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu a na spravodlivý
súdny proces pred nezávislým a nestranným súdom.“

Opodstatnenosť aplikácie SLK je v tomto prípade diskutabilná; na
strane jednej by bolo vhodnejšie túto novelu zákona o súdoch

prerokovať v štandardnom legislatívnom procese, keďže ide o zásah
zákonodarcu do súdnej moci v personálnych otázkach, na strane
druhej v

spoločnosti reálne nastali mimoriadne okolnosti týkajúce sa

závažných podozrení zo spáchania korupčných trestných činov

sudcami, ktoré J. Mazák označuje ako „morálna katastrofa.“

Je pochopiteľné, že akékoľvek zásahy zákonodarcu do moci súdnej
sa v podmienkach demokratického a právneho štátu vnímajú citlivo

ako napríklad tzv. bezpečnostné previerky sudcov. Avšak slovami J.
Mazáka

„hľadanie východísk je povinnosť“, preto štát začal konať a

hľadať spôsoby na „očistenie justície.“

U uvedeného vyplýva, že

proti sebe stoja dva okruhy problémov; požiadavka dodržiavania

princípu deľby moci a požiadavka urýchlene reagovať na nemorálne
a

protiprávne konanie sudcov ako predstaviteľov súdnej moci. Aj

napriek tomu mám za to, že v tomto konkrétnom prípade nedošlo
k neopodstatnenému použitiu SLK, pretože také závažné okolnosti

ma strane niekoľkých sudcov odôvodňovalo aplikáciu tohto
mimoriadneho inštitútu.

Sumarizujúc doposiaľ uvedené možno konštatovať, že z obsahovej
a procedurálnej stránky tejto novelizácia vyplýva výstraha do

budúcna, že štát si so skorumpovanými sudcami „poradí“ veľmi
rýchlo.

Národná rada Slovenskej republiky

, 2019. Parlamentná tlač 1822. [online]. [cit. 16.

júna 2020]. Dostupné z: <https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&Zak
ZborID=13&CisObdobia=7&ID=1822>

Národná rada Slovenskej republiky, 2019. Predkladacia správa k návrhu vlády na

skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu

zákona, ktorým sa mení a dopĺňa

zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich [online]. [cit. 16. júna 2020].
Dostupné z:

<https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=4

7470>

O návrhu predsedu súdnej rady, ministra spravodlivosti alebo predsedu najvyššieho

súdu na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu, z uvedeného nového dôvodu,

bude rozhodovať Súdna rada Slovenskej republiky ako ústavný orgánu sudcovskej
legitimity a správy súdnictva. Pri proku

rátoroch bude o návrhu na dočasné pozastavenie

výkonu funkcie prokurátora rozhodovať generálny prokurátor na návrh rady
prokurátorov alebo, v prípade konania bez návrhu, s jej predchádzajúcim súhlasom.

MAZÁK, J.: Sudcovia pod gilotíny spravodlivosti otvár

ajú záplavu pálčivých otázok,

2020. [online]. Denník N. [cit. 15. júna 2020]. Dostupné z: <https://dennikn.sk/1
795839/sudcovia-pod-gilotinou-spravodlivosti-otvaraju-zaplavu-palcivych-otazok/>

MAZÁK, J.: Nastáva v

slovenskom súdnictve čas pomsty, odplaty a čistiek? 2020.

[online]. Denník N. [cit. 15. júna 2020]. Dostupné z: <https://dennikn.sk/18619
17/nastava-v-slovenskom-sudnictve-cas-pomsty-odplaty-a-cistiek/>

Vol. 9, Issue 1