GRANT 

Journal 

ISSN 1805-062X, 1805-0638 (online), ETTN 072-11-00002-09-4 

EUROPEAN GRANT PROJECTS | RESULTS | RESEARCH & DEVELOPMENT | SCIENCE 

 

 

 

citovaný a celosvetovo používaný model motivácie k 

učiteľskému 

štúdiu vytvorili australskí výskumníci P. W. Richardson a M. G. 
Watt (2005, Watt et al., 2012). Vychádzali zo štyroch skupín 

motívov: charakter učiteľského povolania (status, náročnosť a pod.), 

vnímané predpoklady pre učiteľstvo, vnútorné motívy (ktoré 
rozdelili na motívy osobného a sociálneho charakteru) a motívy 

náhradnej voľby. Vo všeobecnosti prevládajú vnútorné a altruistické 
(sociálne) motívy k 

štúdiu učiteľstva (Heinz, 2013). Hoci medzi 

kultúrami sa preferencia motívov môže líšiť. Podľa B. Ch. Yong 
(1995) u študentov a 

študentiek učiteľstva v Brunei dominujú 

vonkajšie motívy, na druhom mieste uvádza vnútorné motívy. 
Altruistické motívy nedosiahli také skóre ako v štúdii T. Basticka 

(2000), ktorý porovnával dôvody nástupu na učiteľské štúdium 
v Kanade a USA. Tu dominovali práve také motívy ako 

chuť 

ovplyvňovať deti, zmeniť spoločnosť, zdieľať svoje vedomosti 
a 

zručnosti.  M. Heinz (2013) zisťovala, aké sú motívy budúcich 

učiteľov a učiteliek sekundárneho vzdelávania v Írsku  (N = 781), 
ako východisko použila FIT-

choice model. Podľa jej záverov 

u írskych študentov a 

študentiek učiteľstva prevládajú altruistické 

motívy a 

vysoké očakávania od štúdia. 

 

Budúci učitelia a učiteľky však často svoju voľbu štúdia popisujú aj 

ako zhodu okolností či náhradnú voľbu (Johnston, 1997; Yong, 
1995). Navyše, kým primárna motivácia k 

voľbe štúdia môže byť 

u 

niektorých uchádzačov a uchádzačiek pozitívna, postupný tranzit 

do praxe prináša pokles motivácie a stratu záujmu o 

učiteľskú 

profesiu. (Johnston, 1997; Chong & Low, 2008). Z uvedeného 

stručného vhľadu do medzinárodných štúdií zameraných na 

zisťovanie motivácie k učiteľskému štúdiu je zrejmé, že tento 
výskumný problém je aktuálny 

naprieč kultúrami. Demografický 

a kultúrny kontext 

môže ovplyvňovať motívy k voľbe učiteľského 

štúdia, pretože každá krajina má odlišný školský systém, model 

učiteľskej prípravy, postavenie učiteľa v spoločnosti a pod. Motívy 
k 

voľbe štúdia reflektujú aktuálnu situáciu v školstve aj v danej 

krajine. H. M. G. Watt et al. (2012) porovnávali motívy k 

voľbe 

učiteľského 

štúdia 

podľa 

modelu 

FIT-choice 

aj u 

medzinárodnej vzorky študentov a študentiek z Austrálie, Nórska, 
Nemecka a USA (N = 2.290), zistili, že sa respondenti 
a respondentky interkultúrne výrazne nelíšia v motívoch k 

voľbe 

štúdia, v 

percepcii učiteľstva sú však odlišnosti výraznejšie.  

V slovenských podmienkach skúmala motiváciu študentov 
a 

študentiek učiteľstva napr. N. Kocová (2015) u študentov 

a 

študentiek Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Podľa jej 

záverov z dotazníkového výskumu (N = 97) sa takmer polovica 
respondentov a respondentiek 

chystá 

v 

budúcnosti 

učiť 

a najsilnejším motívom k 

učiteľskej profesii je pozitívny vzťah 

k 

deťom. Podobne zameraný výskum sme realizovali u študentov 

a študentiek Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského 
v Bratislave. 
 

3.

 

METODIKA 
 

Cieľom nášho výskumu bolo zistiť odpovede na štyri výskumné 
otázky:  
 
a)

 

Prejavujú študenti a 

študentky učiteľstva v počiatočnej fáze 

štúdia záujem o 

učiteľskú profesiu? 

b)

 

Ktoré motívy k 

štúdiu učiteľstva prevládajú u študentov 

a študentiek v 

počiatočnom štádiu učiteľského štúdia? 

c)

 

Aký je vzťah medzi motívmi a postojmi k učiteľskej profesii 
u 

budúcich učiteľov a učiteliek? 

d)

 

Sú významné rozdiely medzi študentmi a 

študentkami učiteľstva 

pre primárne vzdelávanie a pre sekundárne vzdelávanie v oblasti 
motivácie k štúdiu a postojov k 

učiteľskému povolaniu? 

 

Výskumný súbor tvorila dostupná vzorka študentov a študentiek 

bakalárskeho stupňa štúdia učiteľských študijných programov 

Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (N = 
160, z toho muži n = 17), 

čo predstavuje 48 % z celkového počtu 

študentov a študentiek 

prvých ročníkov bakalárskeho stupňa štúdia 

týchto programov v aktuálnom akademickom roku. Priemerný vek 
respondentov a respondentiek bol 20,04 roka. Respondenti 
a respondentky boli v 

čase zberu dát dennými študentmi učiteľstva 

maximálne jeden akademický rok, 

väčšina práve nastúpila do 

prvého ročníka. Väčšina respondentov a respondentiek (n = 94, 59 
%) absolvovala gymnázium, absolventiek pedagogických 
a sociálnych akadémií bolo 

36 (23 %), ostatní ukončili rôzne typy 

stredných odborných škôl. Údaje o rozložení výskumného súboru 
z 

hľadiska pohlavia a študijného zamerania sumarizujeme 

v 

tabuľke 2. 

 

Tab. 2: Rozloženie výskumného súboru 

 

muži 

ženy 

spolu 

učiteľstvo pre primárne 
vzdelávanie 

0 

60 

60 (38 %) 

učiteľstvo akademických  
a umelecko-výchovných 
predmetov 

17 

83 

100 (42 %) 

spolu 

17 

143 

160 (100 %) 

 
V rámci širšie koncipovanej výskumnej batérie boli administrované 
dva kvantitatívne nástroje 

zamerané na zisťovanie postojov 

a motívov k 

voľbe učiteľského štúdia: 

Sémantický diferenciál (C. Osgood, verzia upravená pre meranie 

postojov študentov učiteľstva, Chráska, 2002) – respondenti a 
respondentky posudzovali na 7-

stupňovej škále bipolárnych adjektív 

sedem pojmov vzťahujúcich sa ku škole a učiteľskej profesii v 
dimenzii hodnotenie a energia

. Pre účely tejto štúdie spracúvame 

štyri pojmy: JA, JA ako učiteľ/ka, učiteľské povolanie a žiaci v 
škole. Prevzali sme sadu adjektív, pre ktorú autor úpravy testoval 
konštruktovú validitu (metódou faktorovej analýzy s rotáciou 

Varimax) a určil dvojice adjektív pre dvojdimenzionálnu škálu. 
Celková reliabilita nástroja meraná Cronbachovým 

α je 0,83, údaje 

o reliabilite jednotlivých škál v našej vzorke uvádzam

e v tabuľke 3. 

 

Tab. 3

: Cronbachovo α pre jednotlivé pojmy a dimenzie (N = 160) 

 

Cronbachovo  

α 

pre dimenziu 

hodnotenia 

Cronbachovo  

α 

pre dimenziu 

energie 

JA 

0,73 

0,68 

JA ako učiteľ/ka 

0,78 

0,72 

Žiaci v škole 

0,83 

0,84 

U

čiteľské povolanie 

0,82 

0,76 

 

Dotazník motivácie k štúdiu učiteľstva (Jursová Zacharová & 
Sokolová, 2015) – dotazník bol vytvorený ako autorský nástroj v 
rámci projektu VEGA Sociálno-psychologické kompetencie 
v pregraduálnej príprave a 

ranej pedagogickej kariére učiteľov.  

Pozostáva zo štyroch 

informačných otázok a 21 výrokov týkajúcich 

sa motívov k voľbe učiteľského štúdia, ktoré respondenti a 
respondentky hodnotili na 4-

stupňovej škále súhlasu. Východiskom 

pre konštrukciu nástroja bola kvalitatívna analýza interview 
životného príbehu 

budúcich, začínajúcich a skúsených učiteľov a 

učiteliek (N = 61), z ktorej vyplynuli základné kategórie motívov k 

voľbe učiteľského štúdia (Sokolová, Lemešová, Jursová Zacharová, 

Souček Vaňová & Fischer, v recenznom konaní). Dotazník bol 
konštruovaný na základe analýzy teoretických zdrojov a vlastných 
empirických zistení v kvalitatívnom výskume

, čo je základný 

predpoklad jeho validity. A

ko ďalšia metóda validizácie bola 

použitá exploračná faktorová analýza (pozri ďalej). Reliabilitu 
nástro

ja sme zisťovali metódou merania vnútornej konzistencie 

vyjadrenej koeficientom Cronbachovho 

α (α = 0,721), čo možno 

53