Page 67

GRANT

journal

ISSN 1805-062X, 1805-0638 (online), ETTN 072-11-00002-09-4

EUROPEAN GRANT PROJECTS | RESULTS | RESEARCH & DEVELOPMENT | SCIENCE

verejnej správe plní niekoľko základných funkcií. Vo všeobecnosti

je zabezpečované na ústrednej, regionálnej a miestnej úrovni po

nástupe do pracovného pomeru tzv. adaptačným vzdelávaním. Počas

trvania pracovného pomeru ide najmä o funkčné vzdelávanie pre
riadiacich zamestnancov, prehlbovanie kvalifikácie, rekvalifikáciu,
zvyšovanie kvalifikácie a pod., ktoré sú zamerané na získavanie
všeobecných a odborných vedomostí, schopností, administratívnych,

interpersonálnych a riadiacich zručností.

Princíp otvorenosti a transparentnosti

Transparentnosť je postavená na voľnom toku informácii.

Upriamuje pozornosť na rozhodovanie na základe verejne známych

kritérií, zverejňovaní včasných a úplných informácií.

Transparentnosť znamená prehľadnú, zrozumiteľnú verejnú správu,
ktorá bráni klientelizmu a korupcii. Transpa

rentnosť alebo

otvorenosť je postavená na slobodnom toku informácií, ktoré sú v

zrozumiteľnej forme priamo prístupné tým, ktorých sa to týka.

Tento princíp akcentuje dostatok informácií, ktoré sú zrozumiteľné,

jasné, aktuálne a overiteľné. (Van Doeveren, 2011, OECD,
European Commission, 2001, United Nation, 2009, Graham-Amos-

Plumptre, 2003). Nekorupčné a transparentné prostredie má vplyv

na zlepšovanie podnikateľského prostredia a podporuje zvýšenie

kvality života obyvateľstva.

Vyššie spomenuté efekty v podobe zavedenia procesných máp,

presných merateľných ukazovateľov, elektronizácie procesov a pod.

sú zároveň cenným príspevkom k zvyšovaniu transparentnosti a
otvorenosti verejnej správy.

Princíp participácie

Stabilný a spoločnosťou akceptovaný rozvoj verejnej správy

posilňuje spolupráca s občianskou spoločnosťou. Spolupráca medzi

občianskou spoločnosťou a inštitúciami verejnej správy podporuje
rozvoj participatívnej demokracie. Podporované sú aktivity

zamerané na budovanie dostatočných inštitucionálnych a

analytických kapacít občianskych organizácií a dostupnosť
otvorených dát z prostredia verejnej správy. Participácia tak vedie k

zvyšovaniu legitimity rozhodnutí verejného sektora a umožňuje

verejnú občiansku kontrolu. Jasné a transparentné rozhodovanie na
administratívnej úrovni sú dôležitým prvkom v realizácii princípu

participácie. Aktívna občianska spoločnosť v partnerstve s verejnou
správou dohliada nad nakladaním s verejnými prostriedkami a
využíva pri tom otvorené a dostupné dáta z prostredia verejnej

správy Participácia môže byť buď priama alebo prostredníctvom

legitímnych sprostredkovateľských orgánov či zástupcov, čo

zároveň predpokladá slobodu združovania a prejavu. (OECD,
European Commission, 2001, United Nation, 2009)

Keďže základnou vstupnou premennou spokojnosti občana je jeho
požiadavka, ktorá sa prostredníctvom vstupov/zdrojov organizácie

verejnej správy a v súčinnosti hlavných, podporných a riadiacich

procesov mení na očakávaný výsledok, je potrebné upozorniť na
ex

istenciu princípu participácie. Spolupráca medzi občianskou

spoločnosťou a inštitúciami verejnej správy môže vplývať na

rozvoj participatívnej demokracie. Podporované by mali byť aktivity

zamerané na budovanie dostatočných inštitucionálnych a
analytickýc

h kapacít občianskych organizácií a dostupnosť

otvorených dát z prostredia verejnej správy. Organizácie občianskej

spoločnosti tak môžu vytvárať integrované rozvojové stratégie pre
miestne

komunity, vytvárať sociálne inovácie, dohliadať na kvalitu

služieb verejnej správy a nakladanie s verejnými prostriedkami.

APLIKÁCIA PROCESNÉHO RIADENIA VO
VEREJNEJ SPRÁVE V SLOVENSKEJ REPUBLIKE
V KONTEXTE GOOD GOVERNANCE

Súčasná podoba organizácie verejnej správy v SR je výsledkom

zásadných reštrukturalizačných procesov, ktoré z nej mali vytvoriť
moderný aparát založený na princípoch dobrej verejnej správy
prispievajúci k dynamickému rozvoju. Systém verejnej správy na
Slovensku zodpovedá klasickému duálnemu modelu verejnej

správy, v ktorom vedľa seba funguje subsystém štátnej správy a
samosprávy. Priestor, v ktorom pôsobia verejné organizácie, je však

omnoho širší a nezahŕňa len organizačné jednotky správy štátu, ale
rôzne

ďalšie organizácie pôsobiace vo verejnom sektore a jeho

jednotlivých odvetviach a rezortoch, ktoré poskytujú verejné statky

a služby (napr. rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie
pôsobiace v jednotlivých rezortoch ako sú školstvo, zdravotníctvo,
verejné fondy a pod.).

Duálny charakter verejnej správy v SR, ktorý spôsobuje odlišný

prístup v zavádzaní inovácií a zmien. Organizačný systém štátnej

správy v SR typický silnou hierarchickou závislosťou nižších úrovní
na rozhodnutiach nadriadených úrovní predstavuje priestor pre
zmeny „zhora nadol“ (v rámci rezortnej politiky ministerstva na

miestne orgány štátnej správy), naopak relatívna nezávislosť
subsystému samosprávy predstavuje odlišný priestor so
špecifickými podmienkami. Vo všeobecnosti platí, že „vlastníkmi“
procesov výkonu správy sú dve skupiny subjektov: úrady, v
právomoci ktorých je „vybavovanie“ konkrétnych záležitostí
verejnosti (vlastníci najmä procesov správnych a rozhodovacích) a
úrady, ktorých úlohou je metodické riadenie a normotvorba
(vlastníci najmä procesov riadiacich a normotvorby). Územná
samospráva v rámci služieb verejnej správy je vlastníkom procesov
správnych a rozhodovacích, v rámci služieb vo verejnom záujme je
vlastníkom procesov správnych a rozhodovacích, ale aj
„spoluvlastníkom“ (so štátnou správou) procesov riadiacich a
normotvorných. V rámci verejných služieb je územná samospráva
vlastníkom všetkých typov procesov (Koncepcia modernizácie
územnej samosprávy v Slovenskej republike, 2009).

Komplexná reforma verejnej spr

ávy, ktorá začala v roku 2000, bola

založená na dvoch pilieroch – decentralizácii a modernizácii a vo

všetkých koncepčných dokumentoch sa opierala o mnohé princípy

dobrej verejnej správy, konkrétne najmä o efektívnosť,

transparentnosť, participatívnosť či zákonnosť. V oblasti vonkajších

štrukturálnych zmien možno zhodnotiť stav ako relatívne

uspokojivý, oblasť modernizácie týkajúca sa zavádzania moderných
manažérskych metód je v porovnaní s tým výrazne

poddimenzovaná. Kľúčovou otázkou zostáva, či súčasná podoba
verejnej správy v SR prispieva k efektívnej správe v koncepte Good

Governance a či vnútorné organizačné prostredie reaguje na potrebu
zavedenia procesného riadenia v adekvátnej miere. Možno

predpokladať, že vplyv niektorých faktorov vyplývajúcich z
odlišného prostredia verejných a súkromných organizácií sa nebude

vymykať štandardom univerzálnych teórií, avšak niektoré

determinanty môžu byť zosilnené špecifickým modelom verejnej
správy v SR.

Vychádzajúc z predpokladu, že procesné riadenie môže prispi

eť k

lepšej aplikácii princípov Good Governance je dôležité zistiť stav
jeho zavedenia. V podmienkach SR sa však objavujú relevantné

vstupy skôr sporadicky a zistiť aktuálny stav zavedenia procesného

riadenia je možné skôr sprostredkovane. Řepa a kol. (2008) vo
svojom prieskume o stave procesného riadenia vo verejnej správe v
SR konštatuje, že v oblasti chápania procesného riadenia prevažuje
informatické ponímanie procesného riadenia skôr pre technologické
potreby, kedy sa procesy vnímajú len v súvislosti so zavádzaním

informačných systémov, príp. je procesné riadenie vnímané ako