GRANT
journal
ISSN 1805-062X, 1805-0638 (online), ETTN 072-11-00002-09-4
EUROPEAN GRANT PROJECTS | RESULTS | RESEARCH & DEVELOPMENT | SCIENCE
rastu zamestnanosti a priority pre zabezpečenie cieľov stratégie
Európa 2020 pre najbližšie obdobie.
2.
VÝVOJ NA TRHU PRÁCE EURÓPSKEJ ÚNIE
Podmienky na trhu práce v EÚ sa po odznení globálnej krízy stále
zlepšujú a rozdiely medzi členskými štátmi sa znižujú, ale sociálna
situácia v mnohých členských štátoch je stále vážna. Miera
nezamestnanosti patrí k dôležitým ukazovateľom výkonnosti
hospodárstva štátu. Podľa informácií štatistického úradu Európskej
únie Eurostat má miera nezamestnanosti v EÚ klesajúcu tendenciu.
V roku 2014 boli miery nezamestnanosti v EÚ stále na veľmi
vysokej úrovni vo viacerých krajinách, pričom 3-ročný priemer
presahoval ukazovateľ prahovej hodnoty 10 % v 12 členských
štátoch: Bulharsko, Írsko, Grécko, Španielsko, Francúzsko,
Chorvátsko, Taliansko, Cyprus, Lotyšsko, Litva, Portugalsko a
Slovensko (Tabuľka 1). V roku 2014 bola celková miera
nezamestnanosti (veková skupina 15 – 64 rokov) v eurozóne 11,6 %
a v EÚ 10,2 %. V
roku 2014 sa však začal pomerne veľký pokles
miery nezamestnanosti v súvislosti s nástupom oživenia
hospodárstva.
V krajinách s vysokou nezamestnanosťou bolo
zlepšenie výraznejšie, čo prispelo k zníženiu rozdielov medzi EÚ a
eurozónou. Zníženie nezamestnanosti bolo výrazné v Portugalsku,
Írsku, pobaltských
štátoch, ale aj v Maďarsku, Bulharsku, Spojenom
k
ráľovstve, Poľsku a Slovensku. Miera nezamestnanosti naopak
vzrástla v Taliansku a vo Fínsku, zatiaľ čo v Nemecku a vo
Francúzsku je vo všeobecnosti stabilizovaná. Vo všeobecnosti
možno konštatovať, že zlepšenie bolo výraznejšie, než naznačoval
rast HDP, a to aj
v dôsledku zlepšenia dôvery, viditeľných vplyvov
štrukturálnych reforiem a znížených jednotkových nákladov práce.
V prvej polovici roku 2015 miera nezamestnanosti
aj naďalej klesala
vo veľkej väčšine krajín EÚ. Pokles sa udržal najmä v krajinách,
ktoré zaznamenali rýchly nárast mier
y nezamestnanosti počas krízy:
vrátane Cypru, Španielska, Grécka a Portugalska.
Celkovo je zlepšenie miery nezamestnanosti najviac spojené so
znížením miery prepúšťania z práce, zatiaľ čo miera vytvárania
pracovných miest sa síce zlepšuje, ale stále zostáva pod úrovňou
spred krízy. Oživenie miery tvorby pracovných miest však
nedokázalo
zabrániť
najmä
nárastu
miery
dlhodobej
nezamestnanosti. Dlhé obdobie nezamestnanosti spôsobuje
negatívne vplyvy ako na jednotlivca, tak aj na spoločnosť. Z
hľadiska jednotlivca dlhé obdobie pracovnej nečinnosti ohrozuje
zdravie jednotlivca a jeho sebavedomie, ohrozuje kariéru človeka
súvis
iacu s následnými ťažkosťami pri hľadaní vhodnej pracovnej
príležitosti vzhľadom na dlhú dobu mimo trhu práce a negatívnymi
dôsledkami na jeho osobnostný rozvoj, ako aj mzdové nároky. Pre
niektorých jednotlivcov skúsenosť s dlhodobou nezamestnanosťou
môže
viesť k trvalému odcudzeniu od trhu práce s následkami rizika
materiálnej deprivácie, chu
doby alebo sociálneho vylúčenia
(Rievajová, E. et al., 2015).
Graf 1: Vývoj dlhodobej nezamestnanosti v Európskej únii
Zdroj: Eurostat.
Poznámka:
veková skupina 15
− 64 rokov; dlhodobá
nezamestnanosť
je
vyjadrená
v percentách celkovej
nezamestnanosti.
Dlhodobá nezamestnanosť bola v posledných troch rokoch obzvlášť
výrazná v 11 členských štátoch, predovšetkým v Grécku,
Španielsku, Portugalsku, na Cypre a v Taliansku. Naopak klesla v
Nemecku, pobaltských štátoch, Maďarsku a Spojenom kráľovstve.
Pretrvávajúca dlhodobá nezamestnanosť má vplyv na efektívnosť
párovania ponuky a dopytu na trhu práce, ako aj na riziko, že sa
nezamestnanosť pevne zakorení − „hysteréza nezamestnanosti“
(Arpaia, A., Kiss, A., Turrini, A., 2014)
. Jej vysoká úroveň je
zdrojom obáv aj vzhľadom na jej vážne sociálne dôsledky, ako
napríklad úbytok ľudského kapitálu a nárast chudoby. Jednou z
prekážok k zníženiu dlhodobej nezamestnanosti vo viacerých
krajinách EÚ je priestorový nesúlad medzi uchádzačmi o
zamestnanie a voľnými pracovnými miestami, ako aj s
nedostatočnou územnou mobilitou.
V súčasnosti jednu z najohrozenejších skupín na trhu práce
predstavujú mladí ľudia a absolventi škôl vo vekovej skupine 15 až
24 rokov. Práve tí tvoria významnú skupinu v rámci dlhodobo
nezamestnaných.
Je dôležité venovať pozornosť rizikám, výzvam a
možným riešeniam, ktoré súvisia s ich situáciou, nakoľko tieto
osoby predstavujú zdroj budúceho dynamizmu spoločností
jednotlivých európskych krajín.
Aj keď sa miera nezamestnanosti mladých ľudí znížila rýchlejším
tempom než celková nezamestnanosť, stále zostáva na vysokej
úrovni a v roku 2014 dosiahla hodnotu 23,7 % v eurozóne a 22,2 %
v EÚ.
Popri celkovej nezamestnanos
ti začala v druhej polovici roka 2013
klesať aj nezamestnanosť mladých ľudí a k ďalším zlepšeniam došlo
v roku 2014 a začiatkom roka 2015. Ku krajinám s vysokou mierou
nezamestnanosti mladých ľudí, v ktorých bolo zaznamenané jej
značné zníženie oproti vrcholu v roku 2013, patrí Grécko,
Chorvátsko, Portugalsko, Slovensko, Bulharsko, Cyprus a
Španielsko. Taliansko zostáva jedinou krajinou s vysokou
nezamestnanosťou mladých ľudí, v ktorej sa počas
predchádzajúcich dvoch rokov
situácia naďalej zhoršovala. Celkové
nedávne zlepšenie zamestnanosti mladých ľudí však nie je
dostatočné. V dôsledku toho sa ukazovateľ trojročnej zmeny stále
prejavuje v 13 členských štátoch (Belgicko, Grécko, Španielsko,
Francúzsko, Chorvátsko, Taliansko, Cyprus, Luxembursko,
Holandsko, Rakúsko, Portugalsko, Slovinsko a Fínsko). Pokles
nezamestnanosti mladých ľudí je vo väčšine krajín sprevádzaný
poklesom podielu mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní a
nepokračujú vo vzdelávaní ani v odbornej príprave.
Tabuľka 1: Vývoj percentuálnej miery nezamestnanosti v krajinách
EÚ
v rokoch 2010 − 2014
2010
2011
2012
2013
2014
Belgicko
8.3
7.2
7.6
8.4
8.5
Bulharsko
10.3
11.3
12.3
13.0
11.4
Cyprus
6.3
7.9
11.9
15.9
16.1
Česká rep.
7.3
6.7
7.0
7.0
6.1
Dánsko
7.5
7.6
7.5
7.0
6.6
Estónsko
16.7
12.3
10.0
8.6
7.4
Fínsko
8.4
7.8
7.7
8.2
8.7
Francúzsko
9.3
9.2
9.8
10.3
10.3
Grécko
12.7
17.9
24.5
27.5
26.5
Holandsko
5.0
5.0
5.8
7.3
7.4
Chorvátsko
11.7
13.7
16.0
17.3
17.3
49