Page 83

GRANT

journal

ISSN 1805-062X, 1805-0638 (online), ETTN 072-11-00002-09-4

EUROPEAN GRANT PROJECTS | RESULTS | RESEARCH & DEVELOPMENT | SCIENCE

Graf 2:

Vývoj počtu dlhodobo nezamestnaných

Zdroj: vlastné spracovanie podľa ÚPSVaR.

Novú výzvu na trhu práce vo viacerých okresoch a sektoroch

predstavuje súčasný nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Pri

súčasnej miere nezamestnanosti na historicky nízkych hodnotách

zamestnávatelia v niektorých regiónoch a sektoroch čelia

ťažkostiam pri získavaní kvalifikovanej pracovnej sily a tlaku na

rýchlejší rast miezd. Počty voľných pracovných miest na úradoch
práce dosahujú historické maximá pri klesajúcej nezamestnanosti.

Podľa konjunkturálneho prieskumu v priemysle bol nedostatok

zamestnancov ako obmedzujúci faktor výroby označený historicky

najväčším počtom zamestnávateľov (NPRSR, 2018).

Graf 3: Rozloženie miezd na Slovensku (2016)

Zdroj: Platy.sk.

Ako je vidieť z grafu 3, polovica zamestnancov na Slovensku zarába
menej ako 838 EUR v hrubom. Desatina zamestnancov na
Slovensku zarába menej ako 538 EUR v hrubom, na druhej strane
desatina zamestnancov zarába viac ako 1 543 EUR.

Tabuľka 2: Priemerná hrubá mzda podľa krajov za rok 2017 v
€/mesiac

954

1200

890

789

895

855

807

734

869

SR - Slovensko, BA - Bratislavský, TT - Trnavský, NR - Nitriansky,
TN -

Trenčiansky, ZA - Žilinský, BB - Banskobystrický, PO -

Prešovský, KE – Košický

Tabuľka 2 znázorňuje výšku priemernej hrubej mzdy v SR a krajoch
za rok 2017. Priemerná hrubá mzda na Slovensku v poslednom

štvrťroku 2017 prvýkrát prekročila hranicu 1000 €, čo bol

medziročný nárast o 5,2 %. Táto hranica však bola prekročená len
v dvoch krajoch z ôsmich – Bratislavskom a

Trenčianskom. Celkové

dáta za minulý rok však poukazujú na pretrvávajúce regionálne
rozdiely, priemerný zárobok je v Bratislave asi o 25 % vyšší, ako je
celoštátny priemer. Podobná situácia je však v mnohých štátoch EÚ.
Priemerná mzda v Prešovskom kraji dosahuje 77 % priemeru
Slovenska – ak by sme sa porovnali napríklad s

ČR tam najslabší

Karlovarský kraj dosiahol 87 % priemeru. Pri medziročnom

porovnaní priemernej mzdy podľa údajov ŠÚ SR rástli platy najviac

v Trnavskom a

Trenčianskom kraji, čo bolo dôsledkom nielen

fungujúcich podnikov, ale aj rozšírenia výroby v trnavskom

automobilovom závode Peugeot či viacero logistických investícií.

Podobný vývoj možno očakávať v Nitrianskom kraji po spustení
výroby v závode Jaguar. Nominálny rast miezd by mohol v roku

2018 dosiahnuť cca 5 % - v roku 2017 mzdy rástli o 4,6 %. Rast

priemernej mzdy je okrem iného spôsobený aj súčasným
nedostatkom pracovnej sily na slovenskom trhu práce.

V súvislosti s

potrebou odstraňovania regionálnych rozdielov,

zvyšovania konkurencieschopnosti a zlepšenie kvality života

obyvateľov najmenej rozvinutých regiónov Slovenska, bola prijatá
novela zákona o

podpore najmenej rozvinutých okresov. Cieľom

podpory je v prvom rade tvorba pracovných miest. Novelou zákona
o

podpore najmenej rozvinutých okresov sa ich počet zvýšil na 18

(1. štvrťrok 2018). Ústredie práce zapíše do zoznamu najmenej
rozvinutých okresov ten okres, v ktorom miera evidovanej
nezamestnanosti

vypočítaná z disponibilného počtu uchádzačov o

zamestnanie, ktorú ústredie vykazuje, bola

aspoň za deväť

kalendárnych štvrťrokov od 1. apríla 2015 do 31. marca 2018 vyššia
ako 1,5-násobok priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v
Slovenskej republike za rovnaké obdobie. Jednou
z najvýznamnejších zmien je rozšírenie okruhu oprávnených

prijímateľov regionálneho príspevku o fyzické osoby –

podnikateľov, čo nevyhnutne znamená akceleráciu využívania tohto
príspevku na zvýšenie hospodárskeho a sociálneho rozvoja, najmä

však na zvýšenie zamestnanosti (Zákon č. 336/2015).

ZÁVER

V období transformácie ekonomík, aj slovenskej, sa ešte zvýraznili
rozdiely medzi regiónmi v dôsledku odlišností v ekonomickom,
technickom, demografickom potenciáli v spojení s geografickými

danosťami. Tieto charakteristiky podmieňovali prílev zahraničných

investícii, ktoré diferenciáciu regiónov ďalej prehlbovali. Tak sa
vytvorili oblasti centra, hlavného mesta a okolia ako hlavného pólu
rozvoja a periférie, najmä o

dľahlejšie oblasti stredného a

východného Slovenska a celkovo južné okresy. Problémom

zaostalejších oblastí je nedostatočná infraštruktúra, slabé napojenie
na hlavné dopravné cesty a výraznejšia

orientácia na

poľnohospodárstvo. Rozdiely sa prejavujú ako vo vybavenosti
základnou a vyššou infraštruktúrou (doprava, telekomunikácie), tak
vo výskume a vývoji a kvalifikácií pracovnej sily. Na zvýšenie
zamestnanosti sa v krátkodobom a strednodobom horizonte
implementujú viaceré projektové zámery na podporu podnikania,
sociálnej ekonomiky, prepojenia potrieb trhu práce s ponukou

učebných odborov, ako aj na podporu zatraktívnenia územia.
Prioritou je podpora regionálneho rozvoja prostredníctvom
zapájania lokálnych aktérov a využívania lokálnych zdrojov
(NPRSR, 2018).

V

EÚ vystupuje ako jeden z hlavných politických cieľov –

odstraňovanie výrazných regionálnych rozdielov, na ktorý je

sústredená významná pozornosť cez kohéznu politiku. Jej

prostredníctvom sú nasmerované prostriedky na potlačenie
špecifických rozdielo

v medzi jednotlivými regiónmi. Kľúčovou

otázkou zostáva optimálna miera regionálnych rozdielov v súlade so

všeobecným cieľom maximalizácie spoločenského blahobytu.

Zdroje

1. DUBOIS, A. et. al. 2007. Regional Disparities and Cohesion:

What Strategies for the Future. [online]. 2007. [cit. 10.5.2018].
Dostupné na: <http://www.europarl.europa.eu/activities/expert/
eStudies.do?language=EN>.